मोहमुद्गर स्तोत्रम्
भज गोविन्दम्
Mohamudgara Stotram
BHAJA GOVINDAM
01भज गोविन्दं भज गोविन्दम्गोविन्दं भज मूढमतेसम्प्राप्ते सन्निहिते कालेनहि नहि रक्षति डुकृङ्करणेbhajagovindaṁ bhajagovindamgovindaṁ bhajamūḍhamatesamprāpte sannihite kālenahi nahi rakśati ḍukṛñkaraṇe [भज] bhaja =
worship, [गोविन्दम्] govindam =
Lord Govinda, [मूढमते] mūḍhamate = oh
idiot, [सम्प्राप्ते] samprāpte = when
arrive, [सन्निहिते] sannihite =
at determined, [काले] kāle =
in time, [न] na =
not, [हि] hi =
surely, [रक्षति] rakśati =
saves, [डुकृङ्करणे] ḍukṛñkaraṇe =
rules of grammer.
Worship Govinda [Lord], worship Govinda,worship Govinda, oh idiot!At the destined time of your death,studying rules of grammar will not save you.
02मूढ जहीहि धनागमतृष्णाम्कुरु सद्बुद्धिं मनसि वितृष्णाम्यल्लभसे निजकर्मोपात्तम्वित्तं तेन विनोदय चित्तम्mūḍha jahīhi dhanāgamatṛṣṇāmkuru sadbuddhiṁ manasi vitṛṣṇāmyallabhase nijakarmopāttaṁvittaṁ tena vinodaya cittam
[भज] bhaja = worship, [गोविन्दम्] govindam = Lord Govinda, [मूढमते] mūḍhamate = oh idiot, [सम्प्राप्ते] samprāpte = when arrive, [सन्निहिते] sannihite = at determined, [काले] kāle = in time, [न] na = not, [हि] hi = surely, [रक्षति] rakśati = saves, [डुकृङ्करणे] ḍukṛñkaraṇe = rules of grammer.
[मूढ] mūḍha = o fool, [जहीहि] jahīhi = give up, [धनागमतृष्णाम्] dhanāgamatṛṣṇām = greed for wealth, [कुरु] kuru = create, [सद्बुद्धिम्] sadbuddhim = thought of reality, [मनसि] manasi = in mind, [वितृष्णाम्] vitṛṣṇām = free from desire, [यत्] yat = whatever, [लभसे] labhase = you gain, [निजकर्म] nijakarma = one’s own action, [उपात्तम्] upāttam = obtained, [वित्तम्] vittaṁ = wealth, [तेन] tena = with that, [विनोदय] vinodaya = be happy, [चित्तम्] cittam = mind.
[नारी] nārī = woman, [स्तनभर] stanabhara = heavy bosom, [नाभी] nābhī = navel, [देशम्] deśam = region, [दृष्ट्वा] dṛṣṭvā = having seen, [मा] mā = do not, [गा] gā = fall a prey, [मोहावेशम्] mohāveśam = state of delusion, [एतत्] etat = this, [मांस] māṁsa = flesh, [वसा] vasā = fat, [आदि] ādi = etc., [विकारम्] vikāram = modification, [मनसि] manasi = in mind, [विचिन्तय] vicintaya = think well, [वारं वारम्] vāraṁ vāram = again and again.
[नलिनीदलगतजलम्] nalinīdalagata
jalam = water on lotus leaf, [अति] ati =
extremely, [तरलम्] taralam =
unsteady, [तद्वत्] tadvat =
in the same manner, [जीवितम्] jīvitam =
life, [अतिशय] atiśaya =
extremely, [चपलम्] capalam =
unstable, [विद्धि] viddhi =
understand, [व्याधि] vyādhi =
disease, [अभिमान] abhimāna = pride,
[ग्रस्तम्] grastam =
afflicted, [लोकम्] lokam =
world, [शोक] śoka =
sorrow, [हतम्] hatam = marred,
[च] ca =
and, [समस्तम्] samastam =
whole/entire.
[यावत्] yāvat =
as long as, [वित्त] vitta =
wealth, [उपार्जन] upārjana =
earn, [सक्तः] saktaḥ =
capable of, [तावत्] tāvat =
so long, [निजपरिवारः] nija
parivāraḥ
= one’s own family, [रक्तः] raktaḥ =
attached, [पश्चात्] paścāt =
afterwards, [जीवति] jīvati
= lives, [जर्जर] jarjara
= dilapidated, [देहे] dehe =
in body, [वार्ताम्] vārtām =
information, [कोऽपि] ko'pi =
anyone, [न] na =
not, [पृच्छति] pṛcchati
= inquires, [गेहे] gehe =
at home.
[यावत्] yāvat =
as long as, [पवनः] pavanaḥ =
breath (vital air), [निवसति] nivasati =
resides/dwells, [देहे] dehe =
in the body, [तावत्] tāvat =
so long, [पृच्छति] pṛcchati =
enquires, [कुशलम्] kuśalaṁ =
welfare, [गेहे] gehe =
at home, [गतवति] gatavati =
leaves, [वायौ] vāyau = breaths,
[देह] deha =
body, [अपाये] apāye =
decays, [भार्या] bhāryā =
wife, [बिभ्यति] bibhyati =
fears, [तस्मिन्] tasmin =
in that (that very), [काये] kāye = (of
the) body.
[बालः] bālaḥ =
child, [तावत्] tāvat =
as long as, [क्रीडा] krīḍā =
play, [आसक्तः] āsaktaḥ =
fond of/attached, [तरुणः] tarunaḥ =
youth, [तावत्] tāvat =
as long as, [तरुणी] taruṇī =
young girl, [सक्तः] saktaḥ =
fond of/attached, [वृद्धः] vṛddhaḥ = old
person, [तावत्] tāvat =
as long as, [चिन्ता] cintā =
worry, [सक्तः] saktaḥ = attached,
[परमे] parame =
supreme, [ब्रह्मणि] brahmaṇi =
brahman (reality), [कोऽपि] ko'pi =
anyone/no one, [न] na =
not, [सक्तः] saktaḥ = attached.
[का] kā =
who, [ते] te =
your, [कान्ता] kāntā =
wife, [कः] kaḥ =
who, [ते] te =
your, [पुत्रः] putraḥ =
son, [संसारः] saṁsāraḥ =
worldly attachment, [अयम्] ayam =
this, [अतीव] atīva =
extremely, [विचित्रः] vicitraḥ =
strange, [कस्य] kasya =
whose (of whom), [त्वम्] tvam =
you, [कः] kaḥ =
who (are you), [कुतः] kutaḥ =
from where, [आयातः] āyātaḥ =
have come, [तत्त्वम्] tattvam =
truth/reality, [चिन्तय] cintaya =
think/reflect, [तत्] tat =
that, [इह] iha =
here, [भ्रातः] bhrātaḥ
= brother.
[सत्सङ्गत्वे] satsaṅgatve = through
the company of the good, [निस्सङ्गत्वम्] nissaṅgatvam =
non-attachment, [निस्सङ्गत्वे] nissaṅgatve = through
non-attachment, [निर्मोहत्वम्] nirmohatvam =
freedom from delusion, [निर्मोहत्वे] nirmohatve =
through non-delusion, [निश्चल] niścala =
steady/firm, [तत्त्वम्] tattvam = reality
(real state), [निश्चलतत्त्वे] niścalatattve =
through steady realisation, [जीवन्मुक्तिः] jīvanmuktiḥ = liberation
in life.
[वयसि गते] vayasigate =
when the youthfulness is gone, [कः] kaḥ =
where is, [कामविकारः] kāmavikāraḥ =
passion of lust, [शुष्के नीरे] śuṣke nīre = when
water has dried, [कः] kaḥ =
where is, [कासारः] kāsāraḥ =
lake, [क्षीणे वित्ते] kṣīṇevitte =
when the wealth is gone, [कः] kaḥ =
where is, [परिवारः] parivāraḥ =
family/relatives, [ज्ञाते तत्त्वे] jñāte
tattve = upon knowing the truth, [कः] kaḥ =
where is, [संसारः] saṁsāraḥ =
worldly illusion (cycle of existence).
[मा] mā =
do not, [कुरु] kuru =
do, [धन] dhana =
wealth, [जन] jana =
people, [यौवन] yauvana =
youth, [गर्वम्] garvam =
pride, [हरति] harati = taken
away, [निमेषात्] nimeṣāt =
in a moment, [कालः] kālah =
time, [सर्वम्] sarvam =
all (everything), [मायामयम्] māyāmayam = totally
illusory, [इदम्] idam =
this, [अखिलम्] akhilam = entire,
[बुध्वा] buddhvā = after
understanding, [ब्रह्मपदम्] brahmapadam = state
of Brahman/reality, [त्वम्] tvam =
you, [प्रविश] praviśa =
enter into, [विदित्वा] viditvā =
having known/realised.
[दिनयामिन्यौ] dinayāminyau =
day and night, [सायम्] sāyam =
dusk (sunset), [प्रातः] prātaḥ =
dawn (sunrise), [शिशिरवसन्तौ] śiśiravasantau =
winter and spring, [पुनः] punaḥ =
again, [आयातः] āyātaḥ =
come, [कालः] kālaḥ =
time, [क्रीडति] krīḍati =
plays, [गच्छति] gacchati =
goes, [आयुः} āyuḥ =
life, [तदपि] tadapi =
even then, [न] na =
not, [मुञ्चति] muñcati =
leaves, [आशावायुः] āśāvāyuḥ =
gust of desire.
[का] kā =
who/what is, [ते] te =
your, [कान्ता] kāntā =
wife, [धनगत] dhana
gata = pertaining to wealth, [चिन्ता] cintā =
worry, [वातुल] vātula = o
distracted one, [किम्] kim =
what, [तव] tava =
your, [न] na =
not, [अस्ति] asti =
is, [नियन्ता] niyantā = ordainer
(controller), [त्रिजगति] trijagati =
in three worlds, [सज्जन] sajjana =
good people, [सङ्गतिः] saṅgatiḥ =
association, [एका] ekā =
alone, [भवति] bhavati =
becomes, [भवार्णवतरणे = भव अर्णव तरणे] bhavārṇavataraṇe = to
cross the sea of existence, [नौका] naukā =
boat.
[जटिलः] jaṭilaḥ =
one with matted locks, [मुण्डी] muṇḍī =
one with shaven head, [लुञ्छित] luñchita = plucked,
[केशः] keśaḥ =
hair, [काषायाम्बरबहुकृतवेषः] kāṣāyāmbarabahukṛtaveṣaḥ =
one dressed with various saffron colour garments. [पश्यन्नपि]] paśyannapi = eventhough
seeing, [च] ca = and/also,
[न] na =
not, [पश्यति] paśyati
= sees, [मूढः] mūḍaḥ =
fool, [उदरनिमित्तम्] udaranimittam =
for the sake of belly, [बहुकृतवेषः] bahukṛtaveṣaḥ =
different disguises.
[अङ्गम्] aṅgam =
body, [गलितम्] galitam =
withered, [पलितम्] palitam =
turned grey, [मुण्डम्] muṇḍam =
head, [दशन] daśana =
tooth, [विहीनम्] vihīnam = devoid
(without), [जातम्] jātam =
has become, [तुण्डम्] tuṇḍam =
mouth, [वृद्धः] vṛddhaḥ =
old man, [याति] yāti =
moves, [गृहीत्वा] gṛhītvā =
grasping, [दण्डम्] daṇḍam =
stick, [तदपि] tadapi =
even then, [न] na =
not, [मुञ्चति] muñcati =
give up, [अशापिण्डम्] āśāpiṇḍam =
bundle of desires.
[अग्रे] agre =
infront, [वह्निः] vahniḥ =
fire, [पृष्ठे] pṛṣṭhe =
behind, [भानुः] bhānuḥ =
sun, [रात्रौ] rātrau =
at night, [चुबुकसमर्पितजानुः] cubukasamarpitajānuḥ =
knees tucked to chin, [करतलभिक्षः] karatalabhikṣah = receiving
alms in scooped palm, [तरुतलवासः] tarutalavāsaḥ =
living under trees, [तदपि] tadapi =
even then, [न] na =
not, [मुञ्चति] muñcati =
spares (leaves), [आशापाशः] āśāpāśaḥ =
noose of desires.
[कुरुते] kurute =
does, [गङ्गासागरगमनम्] gaṅgāsāgaragamanam =
where Ganges meets the ocean, [व्रतपरिपालनम्] vrataparipālanam =
observance of owes, [अथवा] athavā =
or, [दानम्] dānam =
charity, [ज्ञानविहीनः] jñānavihīnaḥ = lacking
in knowledge (ignorant), [सर्वमतेन] sarvamatena =
by all beliefs, [भजति] bhajati = attains,
(worships), [न] na =
not, [मुक्तिम्] muktim =
liberation, [जन्मशतेन] janmaśatena =
by hundred births.
[सुरमंदिरतरुमूलनिवासः] sura
maṁdira
taru mūla
nivāsaḥ =
dwelling in temple, under tree, [शय्या] śayyā =
bed, [भूतलम्] bhūtalam =
on the ground, [अजिनम्] ajinam =
(wearing) deer skin, [वासः] vāsaḥ =
cloth, [सर्व] sarva =
all, [पारिग्रहः] parigrahaḥ =
possession, [भोगः] bhogaḥ =
enjoyment, [त्यागः] tyāgaḥ =
renounciation, [कस्य] kasya = to
whom, [सुखम्] sukham =
happiness, [न] na = not,
[करोति] karoti
= does, [विरागः] virāgaḥ =
dispassion.
[योगरतः] yogarataḥ =
one who revels in yoga, [वा] vā =
or, [भोगरतः] bhogarataḥ =
one who revels in sensual pleasure, , [वा] vā =
or, [सङ्गरतः] saṅgarataḥ = one
seek enjoyment in company, [वा] vā =
or, [सङ्गविहीनः] saṅgavihīnaḥ =
one who revels in solitude away from others, [यस्य] yasya =
of whom, [ब्रह्मणि] brahmaṇi = in
Brahman (reality), [रमते] ramate =
revels, [चित्तम्] cittaṁ =
mind, [नन्दति] nandati =
is joyful, [नन्दत्येव = नन्दति एव] nandatyeva = is
joyful indeed.
[भगवद्गीता] bhagavad
gītā =
Bhagavad Geeta, [किञ्चित्] kiñcit = a
little, [अधीता] adhītā =
has studied, [गङ्गाजललव] gaṅgā
jalalava = water from Ganga, [कणिका] kaṇikā = a
drop, [पीता] pītā = has
drunk, [सकृदपि] sakṛdapi =
at least once, [येन] yena =
by whom, [मुरारिसमर्चा] murāri
samarcā =
worshipped Murari, [क्रियते] kriyate =
done, [तस्य] tasya =
for him, [यमेन] yamena =
with Yama, [न] na =
no, [चर्चा] carcā =
argument (discussion).
[पुनरपि = पुनः अपि] punarapi =
once again, [जननम्] jananam =
birth, [पुनरपि] punarapi =
once again, [मरणम्] maraṇam =
death, [पुनरपि] punarapi =
once again, [जननीजठरे] jananī jaṭhare
= in mother’s womb, [शयनम्] śayanam =
lying, [इह] iha =
here, [संसारे] saṁsāre =
in this samsara (worldly existence), [बहुदुस्तारे] bahudustāre =
very difficult to cross, [कृपया] kṛpayā =
kindly please, [अपारे] apāre = infinite,
[पाहि] pāhi =
save, [मुरारे] murāre =
destroyer of demon Mura.
[रथ्या] rathyā =
street, [चर्पट] carpaṭa =
pieces of old cloth, [विरचित] viracita =
made of, [कन्थः] kanthaḥ =
shawl, [पुण्यः] puṇyaḥ = merit,
[अपुण्यः] apuṇyaḥ = demerit,
[विवर्जित] vivarjita =
forbidden, [पन्थः] panthaḥ =
path, [योगी] yogī =
sage, [योगनियोजितचित्तः] yoganiyojita
cittaḥ =
whose mind is joined in yoga (focussed mind), [रमते] ramate =
enjoys, [बालः] bālaḥ =
child, [उन्मत्तवत्] unmattavat = like
a mad person, [एव] eva = thus.
[कः] kaḥ =
who, [त्वम्] tvam =
you, [कः] kaḥ =
who, [अहम्] aham =
I, [कुत] kuta =
from where, [आयातः] āyātaḥ =
have I come, [का] kā = who,
[मे] me =
my, [जननी] jananī =
mother, [को] ko =
who, [मे] me =
my, [तातः] tātaḥ =
father, [इति] iti =
thus, [परिभावय] paribhāvaya =
enquire, [सर्वम्] sarvam =
all, [असारम्] asāram = essenceless,
[विश्वम्] viśvam =
world, [त्यक्त्वा] tyaktvā =
having given up, [स्वप्नविचारम्] svapna
vicāram =
mere dreamland.
[त्वयि] tvayi =
in you, [मयि] mayi =
in me, [चान्यत्रैको = च अन्यत्र एकः] - [च] ca =
and, [अन्यत्र] anyatra = in
all other places, [एकः] ekaḥ =
one, [विष्णुः] viṣṇuḥ =
Vishnu (Reality), [व्यर्थम्] vyartham = unnecessarily,
[कुप्यसि] kupyasi =
you are angry, [मयि] mayi =
with me, [असहिष्णुः] asahiṣṇuḥ =
being impatient, [भव] bhava =
become, [समचित्तः] samacittaḥ =
even-minded, [सर्वत्र] sarvatra =
everywhere, [त्वम्] tvam =
you, [वाञ्छसि] vāñchasi = you
desire, [अचिरात्] acirāt =
soon, [यदि] yadi =
if, [विष्णुत्वम्] viṣṇutvam =
the state of Vishnu.
[शत्रौ] śatrau =
against enemy, [मित्रे] mitre =
against friend, [पुत्रे] putre
=against son, [बन्धौ] bandhau =
against relative, [मा] mā = don’t,
[कुरु] kuru =
do, [यत्नम्] yatnam =
effort, [विग्रहसन्धौ] vigrahasandhau =
antagonism or alliance, [सर्वस्मिन्नपि] sarvasminnapi =
in everything also, [पश्य] paśya =
see, [आत्मानम्] ātmānam =
self, [सर्वत्र] sarvatra =
everywhere, [उत्सृज] utsṛja = give
up, [भेद] bheda = defference
(diversity), [अज्ञानम्] ajñānam =
ignorance.
[कामम्] kāmam =
desire, [क्रोधम्] krodham =
anger, [लोभम्] lobham =
greed, [मोहम्] moham =
delusion, [त्यक्त्वा] tyaktvā =
having left, [आत्मानम्] ātmānam =
self, [पश्यति] paśyati =
sees, [सोऽहम्] = (सः अहम्) soham =
He am I, [आत्मज्ञान] ātmajñāna =
self-knowledge, [विहीनः] vihīnaḥ =
without, [मूढाः] mūḍhāḥ =
fools, [ते] te =
they, [पच्यन्ते] pacyante =
are tortured, [नरकनिगूढाः] narakanigūḍhāḥ =
in hell as captives.
[गेयम्] geyam =
to be chanted, [गीता] gītā =
Bhagavadgeeta, [नामसहस्रम्] nāma
sahasram = sahasranamam, [ध्येयम्] dhyeyam =
to be meditated upon, [श्रीपतिरूपम्] śrīpati
rūpam =
form of Lord of Lakshmi, [अजस्रम्] ajasram =
always, [नेयम्] neyaṁ =
the mind is to be led, [सज्जनसङ्गे] sajjana
saṅge = in
association of good, [चित्तम्] cittam =
mind, [देयम्] deyam =
to be given, [दीनजनाय] dīnajanāya = for
the needy (poor), [च] ca =
and, [वित्तम्] vittam =
wealth.
[सुखतः] sukhataḥ =
for the sake of happiness, [क्रियते] kriyate =
is done, [रामाभोगः] rāmābhogaḥ = carnal
pleasures, [पश्चात् ] paścāt =
later on, [हन्तः] hantaḥ =
alas, [शरीरे] śarīre = in the body, [रोगः] rogaḥ =
disease, [यद्यपि] yadyapi =
even though, [लोके] loke =
in the world, [मरणम्] maraṇaṁ =
death, [शरणम्] śaraṇam =
the ultimate end, [तदपि] tadapi =
even then, [न] na =
do not, [मुञ्चति] muñcati =
leaves, [पापाचरणम्] pāpācaraṇam =
sinful activities.
[अर्थम्] artham =
wealth, [अनर्थम्] anartham =
calamitous (misery), [भावय] bhāvaya =
reflect (imagine), [नित्यम्] nityam =
always, [नास्ति] nāsti =
there is not, [ततः] tataḥ =
from it, [सुखलेशः] sukhaleśaḥ = a
little happiness, [सत्यम्] satyam =
truth, [पुत्रादपि] putrādapi =
even from own son, [धनभाजां] dhanabhājāṁ =
to the rich, [भीतिः] bhītiḥ =
fear, [सर्वत्र] sarvatra =
everywhere, [एषा] eṣā =
this, [विहिता] vihitā =
ordained, [रीतिः] rītiḥ =
way.
[प्रानायमम्] prāṇāyāmam =
regulation of life activities (breath control), [प्रत्याहारम्] pratyāhāram =
sense-withdrawal from their respective sense-objects, [नित्य] nitya = permanent,
[अनित्य] anitya = impermanent,
[विवेकविचारम्] vivekavicāram = discriminationa
and reflection, [जाप्यसमेत] jāpyasameta = practice of chanting and, [समाधिविधानम्] samādhividhānam =
practice of inner-silence (silencing the mind), [कुरु] kuru =
perform, [अवधानम्] avadhānaṁ =
with care, [महत् अवधानम्] mahat
avadhānaṁ =
with great care.
[गुरुचरणाम्बुजनिर्भरभक्तः] gurucaraṇāmbuja
nirbhara bhaktaḥ = great devotee surrendering to lotus feet of teacher, [संसारात्] saṁsārāt = from
worldly life, [अचिरात्] acirāt =
soon, [भव मुक्तः] bhava
muktaḥ = become liberated, [सेन्द्रियमानसनियमात्] sendriyamānasa
niyamāt =
through control of senses and mind, [एवम्] evam =
in this manner, [द्रक्ष्यसि] drakṣyasi =
you will experience, [निजहृदयस्थं] nija
hṛdayasthaṁ = that resides in one’s own heart, [देवम्] devam = God.
No comments:
Post a Comment